Najvyšším orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie. Členmi tohto orgánu sú všetci spoločníci spoločnosti. Spravidla ide o kolektívny orgán, čo vychádza zo samotnej podstaty súkromnoprávnej korporácie, avšak nie bezvýhradne. Pri jedno-osobovej spoločnosti pôsobnosť valného zhromaždenia je daná jedinému spoločníkovi, ktorý sa však valným zhromaždením nestáva.

Valné zhromaždenie môže tiež pozostávať z jedného spoločníka, ktorý má dostatočný počet hlasov na prijatie rozhodnutia. Aj v tomto prípade je valné zhromaždenie ako také tvorené viacerými osobami, ide bezpochyby o kolektívny orgán, kde ostatní spoločníci svoje právo účasti na zhromaždení nevyužijú a rozhodovať je umožnené aj jednej osobe.

Základná funkcia valného zhromaždenia spočíva v rozhodovaní o zásadných otázkach života spoločnosti, upravovania vnútorných pomerov fungovania spoločnosti, ukladaniu záväzných pokynov ostatným orgánom a následnej kontrole plnenia týchto pokynov. Hoci podľa § 125 ods. 3 Obchodného zákonníka zákon umožňuje valnému zhromaždeniu vyhradiť si rozhodovanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti iných orgánov spoločnosti, valnému zhromaždenie neprináleží výkonná činnosť, ktorá patrí výlučne štatutárnemu orgánu a ani možnosť účinne obmedziť oprávnenie štatutárneho orgánu voči tretím osobám.

Vymedzenie pôsobnosti valného zhromaždenia z pohľadu praxe nie je sporné. Teória valného zhromaždenia ako orgánu automaticky vyžaduje formálne požiadavky na realizáciu tejto pôsobnosti, či už pri zvolávaní zhromaždenia, priebehu zhromaždenia alebo pri prijímaní rozhodnutí. Pri rozhodnutiach valného zhromaždenia z hľadiska právnej teórie dochádza k stretu právnych názorov týkajúcich sa právnej povahy týchto rozhodnutí, čo v konečnom dôsledku má určitý vplyv aj na realizáciu ochrany práva spoločníkov a iných osôb voči neplatným uzneseniam valného zhromaždenia.