Povinná registrácia pre daň z pridanej hodnoty
Ak tuzemská zdaniteľná osoba dosiahne obrat 49 790 €, je povinná do 20. dňa mesiaca po skončení mesiaca, v ktorom dosiahla uvedený obrat, podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane pre daň z pridanej hodnoty. Správca dane po podaní žiadosti o registráciu by mal preveriť údaje uvedené v tejto žiadosti a ak tie sú pravdivé, teda ide o zdaniteľnú osobu, mal by takúto zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo platiteľa dane z pridanej hodnoty. Správca dane je povinný tak uskutočniť do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti a v prípade, ak žiadateľ je povinný zložiť zábezpeku na daň, tak lehota na registráciu je 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň.
Zákonná registrácia pre daň z pridanej hodnoty
V prípade, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, tak automaticky zo zákona sa dňom nadobudnutia podniku alebo časti podniku stáva platiteľom dane.
Rovnakým režimom zákonnej registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty sa riadi aj právny nástupca platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stal právnym nástupcom. Zákonodarca však nepochopiteľne túto zákonnú registráciu viaže na skutočnosť, že v prípade právneho nástupcu ide o zdaniteľnú osobu. Je však evidentné, že dňom kedy sa právny nástupca platiteľa stal týmto právnym nástupcom, prebral na seba všetky aktíva a pasíva, teda aj postavenie zdaniteľnej osoby svojho právneho predchodcu. V konečnom dôsledku tak "preukázanie postavenia zdaniteľnej osoby právnym nástupcom" je podľa praxe daňových úradov priestorom, v ktorom správcovia dane využívajú svoje postavenie na vlastné posúdenie, či ide o zákonnú registráciu alebo nie.
Platiteľom zo zákona sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.
V prípade zákonnej registrácie nedochádza k registračnému konaniu podľa daňového poriadku na základe žiadosti, ale platitelia zo zákona sú povinní oznámiť skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Túto povinnosť sú povinní splniť do desiatich dní odo dňa vzniku skutočnosti, ktorá zakladá vznik zákonnej registrácie pre daň z pridanej hodnoty. V rovnakej lehote sú povinní predložiť aj doklady osvedčujúce vznik tejto zákonnej registrácie. Úlohou daňových úradov je preveriť a porovnať skutkový stav s údajmi v oznámení a predložených dokladoch. Daňové úrady, ak došlo k vzniku zákonnej registrácie, teda údaje v oznámení a dokladoch sú pravdivé a správne, je povinnosťou správcov dane zaregistrovať platiteľa, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie a proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Pri zákonných registráciách správcovia dane sa však častokrát uberajú postupom obdobným registračnému konaniu na základe podanej žiadosti, kedy preverujú rôzne skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku nemôžu mať vplyv na postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona (ako je tomu napríklad pri právnom nástupcovi, kedy sa daňové úrady väčšinou snažia spochybniť postavenie právneho nástupcu ako zdaniteľnej osoby).
Dobrovoľná registrácia pre daň z pridanej hodnoty
Povinná registrácia je viazaná na dosiahnutie obratu. Okrem toho zákon umožňuje aj dobrovoľnú registráciu na daň z pridanej hodnoty. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat 49 790 €. Podmienkou dobrovoľnej registrácie je, aby žiadosť podala zdaniteľná osoba.
Zdaniteľnou osobou pre účely zákona o DPH je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, či už za účelom dosahovania zisku alebo nie. V zmysle metodického pokynu Daňového riaditeľstva SR je za ekonomickú činnosť - podnikanie považovaná každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Podnikanie pre účely DPH teda zahŕňa :
- činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej poľnohospodárskej činnosti,
- činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (napr.: znalci, tlmočníci, súdni exekútori, notári, súkromní veterinárni lekári, patentoví zástupcovia, ...),
- duševnú tvorivú a športovú činnosť,
- využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmov z tohto majetku (napr.: fyzická osoba – občan, v prípade prenájmu nehnuteľnosti - chaty, z ktorej dosahuje príjem, sa stáva na účely zákona o DPH zdaniteľnou osobou).
O dobrovoľnú registráciu však môže požiadať aj osoba, ktorá v čase podania žiadosti ešte nezačala vykonávať ekonomickú činnosť, avšak jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na budúcu podnikateľskú činnosť. Podľa záväzného výkladu Európskeho súdneho dvora (C-268/83) sa má samotná príprava na budúce zdaniteľné obchody považovať z hľadiska jednotného systému DPH uplatňovaného v EÚ, za vykonávanie ekonomickej činnosti (napr. spoločnosť musí najprv postaviť výrobnú halu, aby v nej mohla vyrábať tovary, a preto môže požiadať o dobrovoľnú registráciu už pri začatí prípravných prác, napríklad už aj pri nadobudnutí práva na budúcu kúpu nehnuteľnosti, kde sa ma stavebný zámer realizovať).
Podľa judikátu súdu správca dane nemá rozlišovať medzi nadobudnutím práva na budúci prevod vlastníckeho práva k majetku a nadobudnutím majetku samotného. Okrem toho, princíp neutrálnosti DPH týkajúci sa záťaže podnikania vyžaduje, aby sa prvé investičné výdavky vynaložené na účely začatia podnikania nevyhnutne považovali za ekonomickú činnosť. Ak by sa takáto činnosť nezačala do doby, kým by bol majetok v skutočnosti využívaný, teda do doby kým by nezačal vynášať zdaniteľný zisk, bola by táto skutočnosť v rozpore s princípom neutrálnosti.
"Nadobudnutie práva na budúci prevod majetkových práv k časti budovy, ktorá sa má vystavať, na účely riadne takéto priestory prenajať, môže byť považované za hospodársku činnosť v zmysle článku 4 ods. 1 šiestej smernice. Avšak toto ustanovenie nezamedzuje vopred daňovému úradu žiadať, aby bol deklarovaný úmysel podporený objektívnymi dôkazmi, ako je preukázanie konkrétneho prispôsobenia priestorov, navrhnutých na výstavbu, pre komerčné využívanie."
C 268/83 - D.A.Rompelman a E.A.Rompelman-Van Deelen proti Minister van Financiën
Daňový úrad teda nemusí vyhovieť každej žiadosti o dobrovoľnú registráciu. Žiadosti o dobrovoľnú registráciu nemusí správca dane vyhovieť vtedy, ak bude mať dôkazy o tom, že žiadateľ nemá zámer uskutočňovať v budúcnosti zdaniteľné obchody. Je potrebné pripomenúť, že v tomto prípade, ak žiadateľ o registráciu preukáže už len zámer vykonávať podnikateľskú činnosť, v prípade zamietnutia registrácie je povinnosťou len správcov dane preukázať opak. V skutočnosti však nielen prax slovenských daňových úradov, ale dokonca aj krajských súdov, pripisuje takéto zamietnutia na ťarchu daňových subjektov, čo je výrazným prejavom nerešpektovania aplikácie Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty EÚ.
V súčasnosti pri dobrovoľnej registrácii, ak žiadateľ ešte priamo nevykonáva zdaniteľnú činnosť, táto skutočnosť nie je dôvodom na zloženie zábezpeky na daň, tak ako tomu bolo doposiaľ. Rovnako, ak dobrovoľný žiadateľ o registráciu nezloží v zákonnej lehote zábezpeku na daň, ani táto skutočnosť nemá vplyv na jeho postavenie platiteľa dane, keďže správca dane bude tento nedoplatok na zábezpeke vymáhať.
Tlačivo na stiahnutie:
Žiadosť o registrácia na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty
